Ako tlačíme bavlnu a prečo si myslíme, že je to tak správne.

Svet je plný handier. 

Asi to znie na úvod dosť zle. Ale je to tak. Textilný priemysel je piatym najväčším znečisťovateľom našej planéty a pri súčasnom spôsobe života mu nechýba veľa, aby sa nepredbehol na ešte vyššie priečky. 

Niet sa čo čudovať, s globalizáciou sme sa odchýlili od lokálnej výroby, potopili sme všetko, čo sme mali a čo bolo kvalitné, aby sme sa prehupli do doby, kedy si môžeme kúpiť tričko za 3-4 €. Kúpime si vec, ktorú často nepotrebujeme a málokto z nás sa zamyslí, čo sa s tým 3x použitým tričkom časom stane.

V lepšom prípade ho posunieme niekomu, kto si ho ešte párkrát oblečie. Prípadne ho humánne vhodíme do na to určeného kontajnera, aby si ho mohol niekto za 3-4 € opäť kúpiť (a vyhodiť). V najhoršom prípade ho šmaríme rovno do komunálneho odpadu, odkiaľ potom putuje na skládku. Tam sa spáli (čím sa poškodí ovzdušie) alebo zahrabe do zeme na skládke, kde sa sto rokov rozkladá (a poškodzuje vodu, pôdu, atď.). Ak to takto urobí každý z nás s dvomi tričkami ročne, hovoríme o 11 miliónoch tričiek len na našom malebnom Slovensku. Radšej nejdeme rátať nohavice, kabáty, tepláky, čiapky, mikiny, montérky, sukne... no jednoducho všetko, čo nosíme. Dostali by sme sa k číslam, ktoré by nás vydesili, ale o tom sme dnes nechceli hovoriť. 

Nedá sa svietiť, obliekať sa musíme. Takisto naša domácnosť bez látok by nebola domovom, ale betónovým krytom. 

Veľkým potešením je, že aj my, Slováci, sme sa už trochu viac zamerali na kvalitné veci. So zrodom skvelých slovenských značiek a výrobcov odevov, doplnkov či bytového textilu sme si začali trochu viac vážiť kvalitné veci a upustili sme sa od zbesilých nákupov v obchodoch, ktorých tovar vzniká tak, že to už mnohí z nás nechcú ďalej podporovať. To by bolo na dlhšie, ale asi viete, čo myslíme (farbenie a istá rakovina, šitie 16 hodín denne a riziko, že sa už z práce nevrátim, malé aplikácie najlešpie urobia detské ručičky...).

Celý západný svet sa začal orientovať aj v textilnom priemysle na ekologickejšie postupy a technológie. Lebo už nie je o 5 minút 12, 12 je možno o minútu, možno je už po 12.. 

Aby sme nechodili dlho okolo horúcej kaše. Bežný spôsob výroby, vrátane potlače, je založený na hektolitroch vody. Jedno tričko by napojilo menšiu africkú dedinu asi na mesiac. Farbivá, ktorými je látka napúšťaná prešli tiež vývojom, stále sú v nich však stopy kovov, kyselín a chemikálií, ktoré nerobia dobre ani nášmu telu, ani našej Zemi. 

Preto sme sa my v needles rozhodli orientovať sa na pigmentovú potlač látok. Je to spôsob, ktorý pri potlači nevyužíva vodu, chemické látky a spotrebuje málo energie. Pigment je na látku nanesený a následne zafixovaný teplom. Takto potlačená látka je potom prateľná a oteruvzdorná. Nie, nie až tak ako reaktívna potlač. Ale pri dodržaní základných zásad získate kvalitnú látku, ktorá Vám bude skutočne dlho slúžiť. A to je cesta budúcnosti. 

Keď spojíme tento fakt s kvalitnou českou a slovenskou bavlnou, bavlnenými úpletmi, teplákovinou, tričkovinou a ostatnými bavlnenými materiálmi s Oeko-Tex Standard 100 certifikátom, pripočítame k tomu samotné Oeko-Tex atramenty, získame celkom zaujímavú rovnicu, na konci ktorej je kvalitná látka, ktorá menej zaťažuje životné prostredie, je lokálna a vhodná aj pre deti do 3 rokov. Má originálny motív a skvelú kvalitu tlače. Za nás dobrá voľba, preto sme sa rozhodli vydať touto cestou. 

Pigmentovou potlačou je zatiaľ potláčaných len cca 3% produkcie bavlny. Tento spôsob je však na vzostupe a má aj svoje nesporné výhody, najmä pre väčších odberateľov. Tie sme popísali v našom ďalšom blogu s názvom 7 dôvodov, prečo je pigment dobrou voľbou.